Blog

Podielové spoluvlastníctvo ako forma vlastníctva

V dôsledku viacerých druhov právnych skutočností (napr. uzatvorenie kúpnej či darovacej zmluvy, rozhodnutie o dedičstve či priamo z ustanovenia zákona) môže nastať situácia, kedy vec, hnuteľná (napr. auto) či nehnuteľná (napr. dom, byt, pozemok), prípadne iná majetková hodnota (napr. obchodný podiel), nebude patriť len jednej osobe. V takom prípade hovoríme, že vec je v spoluvlastníctve, a to buď podielovom alebo bezpodielovom. Keďže bezpodielové spoluvlastníctvo je vyhradené výlučne manželom, čoho dôsledkom je s ním spojené viacero odlišností od podielového, budeme sa mu venovať v samostatnom príspevku.

      Výška podielu každého zo spoluvlastníkov vyjadruje rozsah jeho práv i povinností, ktoré má k spoločnej veci. Spravidla býva výška podielu zrejmá už pri vzniku spoluvlastníctva, pričom býva vyjadrená zlomkom alebo percentuálne vzhľadom k celku. Občiansky zákonník ale pre prípady, v ktorých nie je výška podielu určená pri jeho vzniku, zaviedol dôležité pravidlo, tzv. zákonnú domnienku. Ak by právny predpis, na základe ktorého spoluvlastníctvo k veci vzniklo, neurčoval výšku jednotlivých spoluvlastníckych podielov, sú všetky podiely rovnaké. To platí aj pre prípady, keď spoluvlastníctvo vzniklo dohodou spoluvlastníkov, ale v takejto dohode chýba vymedzenie výšky jednotlivých podielov.

      Čo teda pojem „podiel“ znamená? Ako podielový spoluvlastník nemáte vlastnícke právo len k niektorej, reálne vymedzenej časti veci (jedna izba v byte, vytýčená časť pozemku a podobne). Práve naopak, o svoje vlastníctvo k celej veci sa delíte s ostatnými spoluvlastníkmi, každý z vás v závislosti od výšky spoluvlastníckeho podielu využíva výhody spojené s jej vlastníctvom, ale tiež aj znáša všetky z toho plynúce náklady a povinnosti, nie však v plnej výške ako by tomu bolo pri výlučnom vlastníctve. Preto aj o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti podielov. V ideálnom prípade majú spoluvlastníci uzavretú dohodu, či už písomnú alebo aspoň ústnu, v ktorej sú vymedzené pravidlá užívania a nakladania so spoločnou vecou. Pri úprave spoločného užívania veci možno predpokladať tri základné možnosti:

           i) jeden zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec a ostatným spoluvlastníkom poskytuje náhradu, obvykle peňažnú;

           ii) pri užívaní spoločnej veci sa spoluvlastníci striedajú v dohodnutých časových obdobiach;

           iii) každému zo spoluvlastníkov je vydelená na užívanie určitá časť veci, pričom vec samotná nie je reálne rozdelená.

      Špecifická forma nakladania so spoločnou vecou sa prejaví aj v prípade, keď niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel predať či darovať inej osobe. S výnimkou prevodu spoluvlastníckeho podielu blízkym osobám je jeho prevod spojený s predkupným právom ostatných spoluvlastníkov. V záujme vylúčenia budúcich pochybností a sporov či si povinnosť ponúknuť prednostne svoj spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom splnil, odporúčame vyžiadať si ešte pred uzavretím samotnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu vyhlásenie od ostatných spoluvlastníkov, že sa svojho predkupného práva vzdávajú. Do budúcna sa vďaka takému kroku môžete vyhnúť súdnemu konaniu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu z dôvodu nerešpektovania predkupného práva ostatných spoluvlastníkov.

      V nasledujúcich príspevkoch sa budeme venovať možnostiam ukončenia spoluvlastníckeho vzťahu a vysporiadaním medzi spoluvlastníkmi.

       Ak ste sa rozhodli, že svoj spoluvlastnícky podiel prevediete a mali by ste záujem o konzultáciu či kontrolu zmluvy o jeho prevode, obráťte sa na nás. Pre "Prevod spoluvlastníckeho podielu" vyberte službu Kúpno – predajná zmluva https://www.kontrolazmluv.sk/objednavka/kupno-predajna-zmluva alebo Darovacia zmluva https://www.kontrolazmluv.sk/objednavka/darovacia-zmluva.